Dátum a čas

Dnes je sobota, 16.12.2017, 0:41:04

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 3
DNES: 11
TÝŽDEŇ: 1297
CELKOM: 109865

Aktuálne počasie

dnes, piatok 15. 12. 2017
3 °C -8 °C
sobota 16. 12. -1/-11 °C
nedeľa 17. 12. -3/-8 °C
pondelok 18. 12. 0/-7 °C

Mobilná verzia

K dispozíciii je mobilná verzia stránok

mobilná verzia

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Výber jazyka

Obsah

História

 

úpravňa - vňútorný pohlad

Obec Rudňany sa nachádza 15 km juhovýchodne od okresného mesta Spišská Nová Ves v Hnileckých vrchoch, ktoré tvoria severovýchodnú časť Slovenského rudohoria, od svojho vzniku mala trvalú spojitosť s rudným baníctvom. Už názov obce , resp. osady pri jej vzniku je spojený s nemeckým názvom Medeného potoka Cufurbach, ako o tom svedčia listiny uložené v Markušovskom archíve.

 

Pohľad na Rudňany v minulostiRok 1332 považujeme za rok vzniku osady s názvom Cufurbach, vyplýva to z listiny palatína Jána Drugetha zo 17.júla 1332, kde sa spomína Medený potok. Píše sa v nej, že jedným z majiteľov rudnianskeho územia bol kastelán Spišského hradu majster Tomáš, syn Františka zo Šemše. Kastelán medzi rokmi 1329 až 1333 založil banícku osadu Kuffurbach. V roku 1345 vydal panovník Ľudovít I. listinu , v ktorej sa spomína obývané miesto Kuffurbach. Do nej umiestnil panovník niekedy pred rokom 1341 miesto vyberania kráľovského poplatku. Tým obec vysoko vyznamenal, Rudňany sa stali panovníkovým colným miestom kvôli  svojim výnosným baniam.     

škola rok 1918

Koncom XIV. storočia sa osada stáva majetkom šarišských zemepánov a to Anny Apródyovej, manželky Mikuláša Apróda. Osada je riadne vymenovaná v listine Jána, Jasovského prepošta, medzi ostatnými osadami a dedinami.                                                                                                                             

 

 

Z XV. storočia (z roku 1405) je známy názov Koppirbach a osada je majetkom šarišských zemepánov majstra Ladislava a Mikuláša, synov Blažeja Apróda. Spiš sa neskôr stal kolískou hnutia bratríkov, ktoré sa v päťdesiatych rokoch XV. storočia značne rozrástlo a za čias Jiskrovho panovania ešte viac rozvíjalo. V roku 1462 Štefan Zápoľský vykúpil od bývalých Jiskrových veliteľov banícke mesto Nálepkovo. V roku 1485 sú Rudňany uvádzané medzi majetkami , o ktoré sa delia Apródovci zo Šarišských Sokoloviec. V tomto čase spišská meď ovládala trhy v severnej Európe, vozila sa cez Krakov, Toruň až do Gdaňska. Vývoj mena obce pokračoval, v XVI. stor. sa začal používať názov Koterbach, v roku 1851 sa spomína názov Felsó et Alsó Kotterbach, ako slovenská dedina so 431 obyvateľmi.                   

 

Nemecká bytovkaBanská mapa z roku 1758 je dôkazom niekoľko storočí trvajúceho baníctva v Rudňanoch. Svedčí o rozvinutej otvárke ložiska a perspektívnom razení novej hlavnej odvodňovacej a dopravnej štôlne Rochus. Razenie obzoru Rochus vyvolali i záplavy bane Krížová  v rokoch 1740 - 17Banská mapa z roku 175842 , ako o tom svedčili nápisy v opustených banských dielach. S razením štôlne Rochus sa začalo v roku 1795 , úplne bola ukončená v roku 1925. Svedčí o tom nápis na portáli štôlne , ktorá je dodnes v prevádzke. Príjmy z rudnianskychbaní neprispievali k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju obyvateľov, ale odvádzali sa panovníkovi. Životné podmienky baníkov boli veľmi ťažké. Nevoľníctvo brzdilo rozvoj výrobných síl a tým i rozvoj obce. V roku 1785 nasledovalo zrušenie nevoľníctva. Nevoľníci sa stali poddanými, ktorí mali už čiastočnú slobodu. Mohli sa slobodne sťahovať na iné panstvo. Z roku 1787 sú známe údaje o obyvateľstve, osada Rudňany mala 33 domov so 187 obyvateľmi, v roku 1826 to bolo 56 domov a 418 obyvateľov. S ďalším rozvojom ťažby vzrastá počet obyvateľstva takmer na dvojnásobok. Pri súpise obyvateľstva k 31. decembru 1869 majú Rudňany 837 obyvateľov a 91 domov, z toho banské obyvateľstvo tvorilo 36%, čítať však nevedelo 533 a písať až 742 obyvateľov.pečiatka 1866

Banská marazítko 1913pa z roku 1795 znázorňuje situáciu v oblasti Poráča a Pätorakej. Stará banská mapa z roku 1854 ťažiarstva Pätoraká, znázorňuje prepojenie šachiet Krížová, Pätoraká, Andrej, Spoločná, Svätý Duch, Jozef a ďalšie na obzore Rochus. Vyznačené vyrúbané priestory svedčia o dlhodobej intenzívnej baníckej činnosti. Jama Krížová bola v tom čase najhlbšia.

 

Histický pohľadNový banský zákon z roku 1854 /platil až do r. 1957/ zriaďuje namiesto banských súdov banské kapitanáty. V spišskonovoveskom sú zaregistrované všetky rudnianske ťažiarstva. Najvýznamnejšími ťažiarmi boli Mariassiovci, ktorí vlastnili cca 60 % podielov. Ďalšími boli Probstnerovci z Levoče i ďalších miest Rakúsko-Uhorska. Rozdrobené banské spoločnosti nestačili držať krok s vývojom. Preto v roku 1895 40 rudnianskych ťažiarstiev predalo svoje bane za 740 tis. zlatých Vítkoviciam. Tieto v Rudňanoch zriadili banskú správu. Jedným z prvých riaditeľov bol Dr. Ing. Oskár Rosner. Rozvoj baníctva pozitívne ovplyvnil aj rozvoj obce . V roku 1869 obec mala 837 obyvateľov, z toho 304 banských robotníkov. V marci 1898 v Rudňanoch založili školu s 33 školopovinnými deťmi a v zakladajúcej listine z 1. marca 1898 sa hovorí, že sa do nej budú prijímať deti bez rozdielu náboženstva. V rokoch 1894 až 1918 vplyvom maďarizácie bol názov obce zmenený na Ótosbánya. Štúdium histórie Rudnian sťažuje skutočnosť, že Rudňany dlho neboli samostatnou politickou obcou. Preto aj najstaršie dejiny Rudnian sú spojené s dejinami okolitých obcí , či miest ako je už dnes zaniknutá obec Miloj, neskoršie Milovec, ktorá sa nachádzala pri ceste z Domaňoviec do Spišského Hrhova. Časť Rudnian bola spojená s činnosťou Mariassiovcov, ktorí sídlili v Markušovciach.

Rudňany sa vyvíjali aj v spojeni s ďalšími obcami a mestami: Bystrany, Odorín, Švedlár, Nálepkovo, Matejovce nad Hornádom. Významné bolo spojenie s obcou Poráč, ktorá sa objavuje v listinách v r. 1382 pod menom Červený Vrch. V majetkových sporoch o obec Poráč v XVII. storočí vyhrali Mariassiovci.

čásť obce RochusXIX. storočie okrom nového rozvoja baníctva v Rudňanoch dáva aj najviac písomných dokladov. Archívne dokumenty spracovávajú: M. Schmauk, S.Weber, A. Munnich, B. Iványi i ďalší. Ucelenejší obraz o Rudňanoch dáva G.Faller, ktorý opisuje baníctvo v Rudňanoch podľa stavu v roku 1868.Pracovalo tu 12 ťažiarstiev , z ktorých 5 tvorilo združenie zvané Funffacher /Pätoraká/. Bergfest vo svojej správe z roku 1953 uvádza, že Rudňany založil v roku 1332 Comes Kunz za účelom ťažby medených rúd. Výskum a štúdie celého radu odborníkov sa zaoberajú mineralogickou charakteristikou žilnej výplne . Medzi najstaršie práce patria C. Huere, L.Zeuschnera, G. Rotha z rokov 1852 - 1893. Medzi najvýznamnejšie výsledky týchto prác patrí zistenie, že rudniansky tetraedrit /schwazit/ obsahuje ortuť, ktorá sa začala aj priemyselne využívať. Pre rozvoj baníctva v Rudňanoch mala veľký význam výstavba hutníckych závodov. Bola to najmä Štefanská Huta a Stará Voda, kde sa spracovávali medené a ortuťové rudy. Prvé triediarne rúd vybudovali spoločnosti Jozef a Smrekovec. Na štôlni Jozef boli vybudované pražiace pece s obsahom asi 25 m . Bola tu vybudovaná aj prvá ortuťovňa koncom XIX. storočia, ktorá pracovala až do roku 1927.

Vítkovice sa v tomto období zaslúžili o rozvoj baníctva v Rudňanoch ako aj samotnej obce. Započalo sa s vŕtaním na stlačený vzduch, zvýšili výšku obzoru z 25 m na 50 Minulosťm. Tri ťažné XIX. storočie okrom nového rozvoja baníctva v Rudňanoch dáva aj najviac písomných dokladov. Archívne dokumenty spracovávajú: M. Schmauk, S.Weber, A. Munnich, B. Iványi i ďalší. Ucelenejší obraz o Rudňanoch dáva G.Faller, ktorý opisuje baníctvo v Rudňanoch podľa stavu v roku 1868.Pracovalo tu 12 ťažiarstiev , z ktorých 5 tvorilo združenie zvané Funffacher /Pätoraká/. Bergfest vo svojej správe z roku 1953 uvádza, že Rudňany založil v roku 1332 Comes Kunz za účelom ťažby medených rúd. Výskum a štúdie celého radu odborníkov sa zaoberajú mineralogickou charakteristikou žilnej výplne . Medzi najstaršie práce patria C. Huere, L.Zeuschnera, G. Rotha z rokov 1852 - 1893. Medzi najvýznamnejšie výsledky týchto prác patrí zistenie, že rudniansky tetraedrit /schwazit/ obsahuje ortuť, ktorá sa začala aj priemyselne využívať. Pre rozvoj baníctva v Rudňanoch mala veľký význam výstavba hutníckych závodov. Bola to najmä Štefanská Huta a Stará Voda, kde sa spracovávali medené a ortuťové rudy. Prvé triediarne rúd vybudovali spoločnosti Jozef a Smrekovec. Na štôlni Jozef boli vybudované pražiace pece s obsahom asi 25 m . Bola tu vybudovaná aj prvá ortuťovňa koncom XIX. storočia, ktorá pracovala jamy boli poháňané elektrickými ťažnými strojmi. Po dedičnej štôlni premávali benzolové lokomotívy. Do prevádzky bol uvedený na zlepšenie vetrania ventilátor o výkone 800 m3/min. Svietilo sa s karbidovými lampami typu Wolf. Hlavnou dobývacou metódou bolo výstupkové dobývanie so základkou. Najviac investovali Vítkovice do povrchových prevádzok. Vybudovali triediareň a pražiareň rudy známu pod menom Starý povrchový závod. Neskoršie vybudovali aj aglomeráciu a ortuťovňu . Potrebný elektrický prúd dodávala elektráreň o výkone 2 x 1500 kW. Závodná vlečka normálneho rozchodu spájala závod zo železničnou stanicou Markušovce. Používali sa parné lokomotívy.až do roku 1927.

Po vzniku ČSR sa názov obce zmenil na Koterbachy a po oslobodení v roku 1945 sa na návrh miestneho farára Jána Slodičku začalo používať dnešné pomenovanie – Rudňany. Najväčší rozvoj zaznamenali Rudňany po roku 1945. Miestne bane boli znárodnené 3. marca 1946 a boli začlenené do národného podniku Železorudné bane. Otvárka bane pod 10. a 16. obzor zabezpečila kapacitu ťažby 1 mil. ton /rok. Bol vybudovaný Nový priemyselný závod na spracovanie komplexných železných rúd s kapacitou 1. mil. ton vsádzky/rok . Základom úpravarenského procesu bolo magnetické rozdružovanie a flotácia sírnikov a barytu. Na skusovanie jemne rozomletých sideritov slúžil aglomeračný pás o ploche 75 m2. Na domielanie barytu bola vybudovaná mlynica Raymond a na finálne spracovanie sírnikov ortuťovňa v roku 1970. Dnes sú takmer všetky povrchové prevádzky s výnimkou úpravne a mlynice, zlikvidované po zastavení ťažby sideritu v roku 1994.

Rudnianske rudné pole, ktoré siaha od Sloviniek, cez Poráčsku dolinu, údolie Rudnianskeho potoka, Zimné až ku Bindtu, je budované vrstvami starších a mladších Rok 1926prvohôr, druhohôr a mladších pokryvných útvarov treťohôr a štvrtohôr. Najstaršie podložie tvorí tzv. rakovecká séria tvorená fylitmi. Rudonosným je súvrstvie karbonu. Za takmer 700 ročného baníctva sa v Rudňanoch vyťažilo cca 42 mil. ton rúd. Z toho do roku 1918 4,1 mil. ton, v rokoch 1919 -1944 4,6 mil. ton a v rokoch 1945 - 1993 31,8 mil. ton komplexných železných rúd. Po roku 1994 klesla ročná ťažba na 50 000 - 30 000 ton ročne . Dobývajú sa ferobaryty, ktoré slúžia na výrobu flotovaného barytu a v súčasnom období výlučne na výrobu mletých barytov. Keďže známe zásoby barytov hovoria o 5 ročnej živnosti ťažby, je možné predpokladať, že v nasledujúcom období baníctvo v Rudňanoch úplne zanikne. Nič na tom nezmení ani skutočnosť, že potenciál ložiskových zásob je cca 100 mil. ton, ak odpočítame vyťaženú rudu, stále zostáva v podzemí väčšia časť geologických zásob. Sú však v hĺbke a horšej kvality, preto ich dnešní ekonómovia vyhlásili za nebilančné, nemajú o ne záujem. Po roku 1989 sa začalo s útlmom baníctva v obci. Postupne sa zlikvidovali výrobné prevádzky Ortuťovňa a Aglomerácia na NPZ i ťažobné šachty Zimné, 5RPII a Jama Mier.

V roku 1990 závod zamestnával takmer 2 500 zamestnancov, obec žila pestrým kultúrnym a športovým životom. Po roku 1994 bývalé objekty baní zostali opustené a postupne tým najhorším spôsobom devastované. Obec mala záujem niektoré objekty využívať, ale vo väčšine prípadov sa stretla s neochotou a nezáujmom zo strany kompetentných orgánov ako i politikov a tento stav pretrváva dodnes.

K obci patril i duchovný život jej občanov. Ako prichádzali za prácou do obce ľudia z rôznych kútov Slovenska, prinášali si so sebou i svoje vierovyznanie, a tak je dnes zastúpených 5 náboženských vyznaní. V minulosti susedia často o Rudňanoch hovorili: „V Koterbahoch koscel zjedli!“ Človek neznalý pomerov si túto vetu veru vysvetľoval všelijako. Skutočnosť však bola taká, že kostol bolPovodný jedľový kostolpostavený z jedľového dreva, ktoré spolu so smrekom prevažovalo v okolitých lesoch. Až časom sa kostol omietol a rozšíril o murovanú prístavbu, no najväčšie úpravy sa začali až po roku 1989. V blízkosti kostola sa nachádza aj jeden z piatich cintorínov obce. Ďalšie sú -  nemecký katolícky na Stupoch , nemecký evanjelický na Ždiariku, pri ZŠ a najväčší v Hute. V roku 1968 bol na cintoríne v Hute postavený dom smútku, ktorý v roku 1994 z dôvodu nevhodnosti bol asanovaný a dňa 17. júla 1994 bol odovzdaný do užívania nový dom smútku. Obetiam smrteľných úrazov v rudnianských baniach je venovaný Pamätník smrteľných pracovných úrazov, ktorý bol slávnostne odhalený 31.10.1998. Nachádza sa na ňom 83 mien pracovníkov Železorudných baní v Rudňanoch, ktorí pri výkone svojho povolania stratili od roku 1943 do roku 1994 svoje životy. Ich rodiskom bolo 52 blízkych i vzdialených obcí Slovenska, ale i Českej a Maďarskej republiky.

Výstavba novej základnej školyI keď história školstva v Rudňanoch siaha až do prvej polovice 19. storočia ( do roku 1825), rozvoj školstva nastal až tridsiatych rokoch a po druhej svetovej vojne. Budovu základnej školy otvorili v roku 1936 (tzv. stará škola). V roku 1955 bola odovzdaná do užívania budova novej základnej školy.

S rozvojom baníctva po II. svetovej vojne a po znárodnení baní sa začala rozvíjať aj zdravotnícka starostlivosť o zamestnancov závodu ale aj o ostatných obyvateľov obce. Zabezpečovalo ju zdravotnícke zariadenie, ktoré sa nachádzalo v blízkosti šachty Jama Mier. V zdravotnom stredisku pracoval zubný, detský, obvodný, interný a krčný lekár a chirurg. K dispozícii bola lôžková časť, fyzioterapia, laboratórium, röntgen a 24 - hodinová lekárska pohotovosť. V roku 1966 sa zdravotné stredisko presťahovalo do  zrekonštruovanej budovy, ktorú neskôr v roku 1998 obec získala bezodplatným prevodom z vlastníctva ŽB. Pre prvé nesmelé kroky ľudovej kultúry bola v obci vyhradená jedna miestnosť. Po vojne sa tu konali rôzne kultúrne podujatia. Po jej zániku sa postavil nový kultúrny stánok, a to Závodný klub ROH, kde sa prevádzala bohatá kultúrna činnosť vrátane prevádzky kina. 

Závodný klub ROHZávodný klub umožňoval širokej verejnosti umelecky náročnú kultúru a nadšeným jednotlivcom uplatniť svoj záujem a talent v aktívnej činnosti. Konali sa tu estrády, divadelné predstavenia a aktérmi tejto činnosti boli občania obce. Neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho života obce bola dychová hudba, ktorá  vznikla v tridsiatych rokoch. Súčasne v tomto období sa začal písať začiatok športových súťaží v športovom klube ŠK Koterbachy. Jeho pokračovateľom bola Telovýchovná jednota Rudňany. Založením obecného športového klubu v r.1996 sa uskutočnila myšlienka nadviazať na slávnu tradíciu rozvoja športu  v obci. Najobľúbenejším športom je futbal, kolky a šach.

Rok 1989 a obdobie po ňom zmenili banícku obec s bohatou tradíciou  na  obec s vysokou mierou nezamestnanosti a s nárastom občanov v sociálnej núdzi.

Viac fotografií nájdete tu.

 

špitálRobotnícká kolónia PálenicaPohľad na Zapálenicu z juhu a zo západu

Šachta V.štolňa Rochus162 Agomerácia - montáž oceľovej konštrukcie