Banícky cech

stránka - http://www.banickycechrudnany.estranky.sk/

Banský náučný chodník Rudňany

1. Portál štôlne Rochus (1795). Ide o najstarší zachovalý banský objekt. Od r.1973 je štôlňa Národná kultúrna pamiatka. Využívaná je dodnes ako hlavná  dopravná, odvodňovacia a vetracia chodba. Je napojená na šachty Mier, Krížová, Pätoracká a Poráč. Štôlňa je dlhá 4300 m.​ Nadmorská výška - 467,71 m.n.m.
2. Kostol a kaplnka sv. Klementa, zvonica.  Kostol bol pôvodne postavený z jedľového dreva, neskôr bol omietnutý a rozšírený o murovanú prístavbu. Najväčšie úpravy kostola sa uskutočnili po r. 1989. Pred vchodom do kostola je Kaplnka sv. Klementa. Banská zvonica pri kostole bola postavená v r.1946. Vo zvonici sú 4 zvony - 613 kg, 314 kg, 152 kg a najmenší zvon, ktorý sa používa na zvonenie pred omšou a pri pozdvihovaní.​ Nadmorská výška - 489,20 m.n.m.
3. Námestie baníkov
4. Obetiam banských nešťastí v rudnianskych baniach je na hlavnom cintoríne postavený  Pamätník smrteľných pracovných úrazov. Odhalený bol 31.10.1998. Na pamätníku je 83 mien pracovníkov ŽB Rudňany, ktorí pri výkone svojho povolania položili v r.1943 – 1994 svoje životy. Nadmorská výška - 500,10 m.n.m.
5. Baňa Západ – autobusová zástavka. Dôležitá cestná križovatka v obci. Na križovatku prichádzame hlavnou cestou smerom od cintorína. Vľavo je odbočka k bani Západ, k šachte Mier, k štôlňam Terézia a Krížová. Doprava odbočíme k Archívu baníctva. Priamo pokračujeme smerom k obecnému úradu, do obce Poráč a do Poráčskej doliny. Nadmorská výška - 502,00 m.n.m.
6. Archív baníctva Rudňany. Otvorený bol 9.9.2004 za účinnej pomoci obce a Baníckeho cechu Rudňany. Archív sústreďuje banícke artefakty, vzorky rúd a minerálov, baníckej dokumentácie a tlače. Správcom archívu ja Anton Šarík (T: 0911 970715). Nadmorská výška - 495,02 m.n.m. 
7. Baňa Západ a ťažná šachta Mier. Ťažná veža šachty Mier je zapísaná ako národná kultúrna pamiatka. Bola centrálnou šachtou pre vertikálnu dopravu z hlbinných obzorov na Rochus štôlňu, ktorá bola priamo prepojená s úpravňou rúd. Slúžila tiež na prepravu baníkov z povrchu do podzemia. Hĺbka šachty je 484 m, výška ťažnej veže je 26 m. Nadmorská výška - 510,81 m.n.m.
8. Štôlňa Terézia – vyrazená v r. 1835. Nachádza sa v areáli bane Západ a ťažnej šachty Mier. Podľa mapovej dokumentácie štôlňa Terézia a štôlňa Krížová sú navzájom prepojené. Nadmorská výška - 514,02 m.n.m.
9. Portál štôlne Krížová bol obnovený a zrekonštruovaný v r.2006. Pôvodný názov štôlne  je Kreuzschlag. Vyrazená bola v r. 1835 a slúžila na otvárku Hrubej žily. Po jej nafáraní na konci štôlne bola vyhĺbená slepá šachta Krížová za účelom otvárky a neskoršie na dopravu rúd z hlbších obzorov. Nadmorská výška - 548,79 m.n.m.

Rudňany patria do oblasti Spišsko – gemerského Rudohoria, ktoré je známe už od pradávna ako oblasť dobývania a spracovania rúd ale i nerúd.

Koncom XVIII. Stroročia a v prvej polovici XIX. Storočia bola v Koterbachoch (terajšie Rudňany) v plnom rozkvete ťažba medených a strieborných rúd, kde sa pridružilo i získavanie ortute. Prelom v skladbe ťažby dobývania znamená rok 1874 po výstavbe Košicko – bohumínskej železnice, keď sa ťažba sústredila na železné rudy, ktoré boli dodávané do Vítkovíc.

Rudnianske bane po druhej svetovej vojne sa stali najväčším železorudným závodom v Československu. Z vyťaženej rudy sa získavalo hlavne: železo, meď, ortuť a baryt. Baryt, bez ktorého nie je možné budovať atómové elektrárne, omietať röntgenové miestnosti, vyrábať farby, laky, podlahové krytiny, rôzne zaťažkávadlá pre lode a pod.

Od roku 1874 sa z bane vyťažilo takmer 400 miliónov tón rudy. Po roku 1989 dochádza k drastickému útlmu, ba až k likvidácii baní v Rudňanoch.

Spoločenský význam a úcta k rudnianskemu baníctvu viedli Obecný úrad Rudňany a organizáciu Banícky cech Rudňany k tomu, aby zachoval dostupné artefakty a dokumenty vybudovaním „Archívu rudnianskeho baníctva“. Tento bol svojpomocne zriadený z prostriedkov ETP Slovensko, Obce Rudňany a čiastočne z prostriedkov Uranpresu a.s. Spišská Nová Ves, ako aj z vlastných prostriedkov Baníckeho cechu.

Expozícia archívu je rozdelená do troch častí:

• v prvej miestnosti je sústredená odborná banícka gelogicko – meračská literatúra, banícke časopisy, noviny. Zborníky, ročné hospodárske rozbory a pod.
• v druhej miestnosti sa nachádzajú pomôcky pre meračsko – geologické práce, vývoj osvetlenia v podzemí, ochranné pomôcky, banská výstuž, z vrtnej techniky a pod.
• tretia miestnosť je venovaná systému úpravy ťaženej rudy na starom povrchovom závode a novej technológie na Novom priemyselnom závode

Archív bol otvorený na Deň baníkov 9.9.2004.

Návštevu archívu je možné dohodnúť telefonicky na adrese:
Anton Šarík, Huta 82, 053 23 Rudňany, mobil: 0911 970 715

Spracoval: Anton Šarík

Viac o baníctve - stránka Združenia baníckych spolkov a cechov Slovenska